Love Me For Me 45

Dni plynuli a ja som pomaly ale isto nestíhala všetky aktivity – škola, Louis, Adam, Ashley a rodičia. Musela som všetkých ostatných obmedziť, aby moje známky na kurze neutrpeli, čo sa samozrejme nepáčilo nikomu, no inak to nešlo. Pomaly sa blížil koniec novembra a s ním aj koncert Bon Joviho, ktorý mi Adam neustále pripomínal. Mala som neskutočnú radosť, keď som videla, ako náramne sa teší. Napokon nakazil aj mňa a tak som z toho bola rovnako nadšená ako on.

5 dní pred koncertom, v stredu, som po škole zamierila za Louisom, ktorý mal pre mňa nejakú novinu. Samozrejme, že mi to musel povedať do očí a tak som zrušila kávu s Adamom a pobrala som sa k nemu do bytu.

„Ahoooooj,“ privítal ma s úsmevom a dlhým bozkom. S úsmevom som ho nasledovala dnu a rozvalila si sa na gauči. Louis šiel zatiaľ po nejakú vodu a ja som zapla MTV. Práve púšťali Rihannu a ja som sa započúvala do piesne speváčky, ktorú som donedávna vôbec nepoznala.

„Aký si mala deň?“ opýtal sa a prisadol si. Vyložil si moje nohy na svoje kolená a začal mi masírovať chodidlá.

„Celkom nudný. V podstate, ako vždy. Pár prednášok, cvičení a pomedzi to pokec so spolužiakmi. A ty?“

„Opäť sme boli v štúdiu nahrávať. Už sa neviem dočkať, kedy to dokončíme.“

„Tak to ani ja. Vlastne, ešte som nepočula ani jednu vašu pieseň,“ zamyslela som si a na Louisovej tvári sa zjavil komický výraz predstieraného zdesenia.

„Ako si mohla!“ chytil sa naoko urazene za srdce a vypleštil na mňa oči. Ja som sa z chuti rozosmiala, pretože ten jeho výraz stál za milión.

„Nejako som na to ani nepomyslela. Nikdy som sa o hudbu príliš nezaujímala,“ pokrčila som plecami, keď som sa prestala smiať, no úškrn mi ešte stále nezmizol z tváre.

„Pred Harrym to radšej nespomínaj.“

„Radšej sa ani nepýtam, prečo,“ zasmiala som sa. „Neboj, ja to doženiem.“

„Som potom zvedavý, na tvoj názor,“ usmial sa a ja som sa naňho skúmavo zahľadela, zatiaľ čo on opäť venoval zvýšenú pozornosť mojim chodidlám. Bože, to je tak dobré, pomyslela som si a užívala som si pocit uvoľňujúcich sa svalov.

„O čom si to so mnou vlastne chcel hovoriť?“ spomenula som si zrazu a Louis na chvíľu prestal.

„Nooo ... neviem, či vieš, no organizuje sa jeden ples, na ktorý som pozvaný a bol by som nesmierne rád, keby si tam šla so mnou,“ usmial sa nesmelo a ja som naňho vypleštila oči. Zamietnutie som už už mala na jazyku, no keď som sa pozrela do tých jeho očí, kde sa mu usadil psí pohľad, nemohla som. Tak o tomto vravela Ashley.

„Ja nie som veľmi typ na ples,“ riekla som opatrne.

„Ale nekecaj,“ prevrátil očami Louis. „Hodíš sa tam dokonale. Prosím.“

„Tak dobre,“ kapitulovala som napokon. „Kedy to je?“

„Dvadsiateho tretieho,“ usmial sa spokojne Louis, že dosiahol svoje, no mne pri tomto dátume zmizol úsmev z tváre. 23? Veď to je ten koncert. Už som to Adamovi sľúbila a ja nerada ruším svoje sľuby. A navyše som sa tak začínala tešiť, pomyslela som si a keď Louis zbadal tú zmenu nálady na mojej tvári, hneď začal zisťovať príčinu.

„Deje sa niečo?“

„V tej deň nemôžem,“ odvetila som smutne. „Darovala som Adamovi na narodeniny dva lístky na koncert a chcel, aby som šla s ním. Sľúbila som mu to.“

„Ou,“ povedal zronene Louis a pri pohľade na ten smútok v jeho tvári ma až pichlo pri srdci. Prečo mi to robíš, Bože? „Škoda. Netušil som, že aj tak tesne pred Vianocami sú koncerty,“ riekol.

„Počkaj? Ty myslíš až decembra?“ opýtala som sa prekvapene.

„No ... áno. A ty?“ nadvihol začudovane obočie.

„Myslela som si, že už teraz, v novembri.“

„Takže v decembri môžeš?“ rozžiaril sa Louis.

„Noooo....“ zatiahla som. „Sú to Vianoce a ja som chcela byť doma s mamkou. Stráviť sviatky spolu a tak.“

„Aha, chápem,“ klesol mu opäť úsmev a zahľadel sa na čiernu obrazovku televízora.

„Prepáč, ja len .. nechcem nechať mamku a sviatky samu,“ posadila som sa a otočila som mu tvár k sebe. „Mrzí ma to.“

„To je v pohode. Je to pochopiteľné,“ usmial sa jemne Louis a ja som ho pobozkala.

„Vidíš,“ riekol pomedzi bozk. „Aspoň mi to môžeš oplatiť,“ uškrnul sa a opäť sa vrhol na moje pery a zvalil ma späť na gauč. Opatrne ma priľahol a zintenzívnil doteraz nežné a jemné bozky na drsné a plné vášne. O chvíľu som bola oblečenia a on nezaostával za mnou.

Ozvalo sa zvonenie môjho mobilu a ja som znechutene zavrela oči. Prečo práve teraz, keď sa mi tak príjemné leží v Louisovom objatí, povzdychla som si v duchu. Nech to prestane, snažila som sa to ignorovať. Nemala som náladu na nič a na nikoho okrem Louisa, po ktorého nahej pokožke som prechádzala prstami a kreslila na nej špirálky.

„Ty to nezdvihneš?“ opýtal sa začudovane Louis a ja som sa naňho pozrela.

„Nechce sa mi od teba odlepiť,“ uškrnula som sa a Louis sa zasmial.

„Čo ak to je niečo dôležité?“

„Čo by to už len tak mohlo byť,“ prekrútila som očami a opäť som sústredila som pohľad na Louisovu hruď. On sa však zrazu krátko nadvihol a natiahol sa za mojím mobilom položeným na stolíku.

„Zoeyin telefón, prosím?“ ozval sa Louis a ja som naňho hodila prekvapený pohľad. Čo to vystrája? A komu to dočerta zdvihol?

„Momentálne nemôže prísť k telefónu. Mám jej niečo odkázať?“ pokračoval Louis v hovore a ja som sa nemohla neusmievať pri pohľade na jeho zvraštenú tvár.

„Áno, iste. Poviem jej. Môžem ju aj odviesť.“ ... „Tak o polhodinku by sme mohli byť tam.“ ... „Iste. Dobre. Dovidenia,“ riekol napokon a položil mobil späť na stolík.

„Kto to bol?“ vyzvedala som.

„Zistíš,“ usmial sa škodoradostne.

„Heeej, no táák,“ štuchla som ho do boku a on sa podo mnou zavlnil.

„Nechcela si to dvíhať,“ zaškeril sa Louis.

„Louis!“ pozrela som naňho varovne, no s úsmevom na perách. „Kto to bol?“

„Tvoji rodičia,“ riekol napokon. „Chceli by sa s tebou o niečom porozprávať. Máme sa stretnúť o polhodinu u Ashley.“

„Ach, nie,“ prevrátila som očami. „Dnes nemám na žiadne spoznávanie sa náladu.“

„Heeej, hlavu hore a úsmev na pery,“ natiahol mi Louis prstami tvár, takže na nej vytvoril prihlúplu grimasu. „Idem tam s tebou.“

„Veď aspoň, že tam,“ povzdychla som si a postavila som sa z gauča. Zdvihla som zo zeme svoju spodnú bielizeň a obliekla som sa. Za ňou nasledovalo aj ostatné oblečenie a Louis sa šiel hodiť do niečoho vhodnejšieho ako tepláky. Len čo sme boli obaja hotoví a ako—tak upravený, aby na nás ten rýchly sex nebolo vidieť, ruka v ruke sme spolu vyšli von a autom sa odviezli k Ashley.